Ubehol rok od úmrtia Stephena Hawkinga

28.03.2019

Pred rokom, 14. marca, zomrel svetoznámy a uznávaný vedec, Stephen Hawking. Pripomeňme si život jedného z najväčších mozgov našej doby.

Stephen Hawking bol popredný britský teoretický fyzik a jeden z najuznávanejších svetových vedcov. Zomrel vo veku 76 rokov, pokojne počas spánku doma v anglickom meste Cambridge.

Narodil sa 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zaujímavosťou je že to bolo presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho. Otec bol lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka. V roku 1950 sa presťahovali do mestečka St. Albans, kde Hawking navštevoval základnú a strednú školu.

Jeho otec chcel, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie.

Už počas štúdií na Oxfordskej univerzite mu lekári v roku 1962 diagnostikovali amyotrofickú laterálnú sklerózu (ALS). Ide o degeneratívnu chorobu motorického neurónu, s ktorou pacienti žijú priemerne dva až tri roky. V roku 2011 Hawking povedal, že s vidinou smrti už žije 49 rokov. Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily.

Ani choroba, ktorá na prekvapenie lekárov, nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore.

Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, po prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku.

V roku 1981 Hawking vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983.

Celosvetovú popularitu mu priniesla jeho najznámejšia kniha Stručná história času z roku 1988. Napísal ju štýlom, ktorým si získal laickú verejnosť na celom svete. Kniha sa stala celosvetovým hitom. Predaných bolo desať miliónov kusov.

Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako napríklad Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005).

Hawking bol tiež známy ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty.

Hawking na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 zastával post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky, tento post zastával kedysi aj Isaac Newton, bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti.

V roku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne. Okrem toho sa tento vedec ,známy svojím zmyslom pre humor, objavil aj v seriáloch Simpsonovci a Teória Veľkého Tresku.